Niekedy wšetci máme pocit, že sa to na nás walí. Chcem powedať STOP, no je to ťažké wyslowiť. Zmýwam zo seba pocit winy, špiny, ktorý každý raz pocíti. Plačem w sprche, kde na mňa padá milión kwapiek a nie som si istá, či wlastne plačem alebo woda wlaží moje telo. chcem žiť wo filme, ktorý som práwe dopozerala.je krásne, keď sa dwaja ľudia wôbec nepoznajú a pri pohľade do očí wedia, že si majú čo powedať. málo ľudí to zažije. priala by som si tú chwíľu, zlomowý bod... stáť na mokrom chodníku, cítiť šťastie a byť s člowekom, ktorého perličky mi dodáwajú auru. a teraz by padla tá weta: ,,Ideš so mnou?" bez dotyku, bez objatia, bez rozjareného úsmewu. jednoducho len: ,,Poď so mnou." bez zbytočných otázok, bez zbytočných úsmewow... len odísť, nabrať nowé twáre, bezstarostne si prstami prejsť wo wlasoch, wymyslieť si nowé mená a wybrať sa prašnou cestou pod charizmatickým slnkom. rozprestrieť ruky- som woľná a šťastná! nájsť nieco skutočné. neobzerať sa, weď načo?! práwe teraz chcem prežíwať swoj sen, pýtam si túto rolu, wyberám si ju. písmená, woľnosť a sloboda- to je jediné, čo si od žiwota pýtam. na wýslní žiwota, na pokraji sláwy. a wôbec mi to newadí. pretože weci sa dejú a ja nestrácam chuť každý deň dotknúť sa slnka a usmiať sa (:sunshine
9. feb 2006 o 11:43
Páči sa: 0x
Prečítané: 127x
LEN TAKÁ MOTANICA
...skrátka to moje JA
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)