Dá sa povedať, že ako mesačné privítanie na okupácii Katolíckej univerzity, nám sestra Júlia pripravila milé prekvapenie. Nie, nie je to malé šteniatko, čo by každý očakával (: ale bol to test z Pentateuchu.. Mali sme ho zvládnuť na 75%, aby sme mohli k ďalšiemu testu a konečná zastávka v zimnom semetri má byť skúška.. A potom už poputuje jeden kredit do indexu.. Avšak ja a moja spolubývajúca Iris. Dáme jedna na druhú, radíme si vo všetkých smeroch a keď sme pozerali do rozvrhu.. Jasné, test sa nám začína o 18:00, pretože vtedy sa nám začína introdukcia. A tak sme vo štvrtok o 18:00 nacupkali pred školu, kde sme videli svojich spolužiakov. Ja som samozrejme nechcela vynechať svoje podrypávanie a s iskričkami v očiach som sa opýtala: „ No čo?? Nervy v poriadku?“ Oni na mňa pozreli, lebo nechápali slovnému zloženiu, ktoré som povedala.. No hneď potom pointa ušla aj mne, keď sa oni opýtali: „ Aké ste mali vy otázky?“ Moje nite chápania sa v ten moment roztrhli, keď na to dodali: „ Veď sme teraz dopísali test!“ Rýchlo som vytiahla rozvrh hodín, aby som sa pozrela, kedy sa nám začína introdukcia.. A tá sa začína 16:20. A čo som ja s Iris robili o 16:20? Pozerali do Biblie a učili sa ešte to posledné. My sme test zmeškali.. Čo teraz?! Milión otáznikov v hlave a ty nevieš, ktorý z nich si vytiahnuť a podľa neho konať, nevieš nič. Nevieš, či máš plakať alebo sa smiať. Či sadnúť na obrubník chodníka a topiť sa v pocitoch, že si sklamal sám seba a dávať si stále dookola otázky, ako sa to mohlo stať, keď si sa pozeral do rozvrhu!! Pozrieť na Iris a topiť sa v jej bezradných modrých očiach. Čo robiť?!! Rýchlo sme bežali za sestrou Júliou, aby sme jej to vysvetlili.. Prosili sme o dve šance, ako mal každý. No dohodli sme sa na opravnom teste. Prváčence.. Prváčence, ktoré zmeškali svoj prvý test vysokej školy. Neskôr nám to prišlo komické a robili sme si posmech, že aj vlastnú svadbu zmeškáme. Ženích bude stáť pri oltári a my sa budeme doma kúpať vo vani. Nikomu nikdy neprajem ten pocit, ktorý sme prežívali my. Ani svojim nepriateľom. Jednak sme boli sklamané samé zo seba a jednak sa nám chcelo veľmi plakať. Po tomto fiasku sme večer ležali v posteli na priváte. Stúlili sme sa do klbka a jedna pri druhej sme zaspali ako malé ulovené šteniatka, vo svojich snoch, slabinách a s lesklými očami, ktoré odrážali výčitky svedomia. Ďakujem za pozornosť Daduš
4. nov 2005 o 11:13
Páči sa: 0x
Prečítané: 89x
Náš prvý test
Historka o tom, ako sme sa nechtiac zapísali na čiernu listinu
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)